Recenzia: Zhoríme - Adam Kováčik

decembra 21, 2020

AUTOR: Adam Kováčik
NÁZOV: Zhoríme
VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2020
POČET STRÁN: 277

Zhoríme je príbeh o sile ľudskej vytrvalosti a snahe nezhorieť vo svete plnom takmer dohorených zápaliek. René po ôsmich rokoch opúšťa steny väznice a začína pracovať ako ochrankár v bordeli svojho najlepšieho priateľa Marcela. Spoznáva krásne dievča Dany, ktoré podľa Reného nemá v nevestinci čo hľadať. René postupne prichádza na to, že ani nový chodník, na ktorý sa vydal, ho nedovedie k vykúpeniu, po ktorom tak úpenlivo túži. Zisťuje aj to, že jeho najlepší priateľ Marcel tiež prešiel zmenou, a nie celkom pozitívnou.

Adam Kováčik je začínajúci spisovateľ, ktorého väčšina z vás môže poznať pod instagramovým účtom @nerealista, ktorý je medzi ľuďmi veľmi populárny. Tento autor má na konte už dve knihy. V jeseni minulého roka autor debutoval románom Dezilúzia, ktorý sa po vydaní stal bestsellerom. Príbeh o Daysonovi, ktorý sa rozhodne odcestovať na Floridu, aby tam začal nový život, si získal srdcia množstva čitateľov a medzi nimi som aj ja. 
Ešte stále mám živo v pamäti moment, keď som si knihu vypýtal na recenziu. Spočiatku som od knihy nemal veľké očakávania, keďže šlo o debut začínajúceho autora, no zostal som veľmi milo prekvapený. Kniha sa dokonca dostala aj do môjho každoročného zoznamu najlepších kníh, ktoré som za daný rok prečítal. Preto, keď som sa dozvedel, že na jeseň tohto roka vychádza autorova novinka Zhoríme, veľmi som sa na knihu tešil. Od knihy som mal naozaj veľké očakávania a ako sa ukázalo, tie sa aj naplnili. Dokonca by som bol povedal, že kniha ma k tomu všetkému ešte veľmi milo prekvapila. 

Hlavnou postavou románu Zhoríme je René. Trestanec, ktorý je po ôsmich rokoch pustený z väzenia. Keďže jeho register nie je zrovna najlepší a vďaka svojej kriminálnej kariére ani nedoštudoval, rozhodol sa pracovať ako ochrankár vo verejnom dome svojho najlepšieho kamaráta Marcela. Tam sa spoznáva s Dany, ktorá mu padne do oka už od prvého momentu a ktorá by tam podľa neho nemala nič robiť. Lenže čo sa stane, keď sa René zas a znova vydá na zlé chodníčky? Čo musí spraviť pre to, aby sa jeho život aspoň trocha vrátil do normálnych koľají? A podarí sa mu to vôbec? 

Na tvorbe Adama Kováčika stojí za povšimnutie to, že si pre svoje knihy vyberá príbehy, ktoré sú pre slovenskú tvorbu nie celkom typické. Zatiaľ čo v Dezilúzii sa autor venuje príbehu o Daysonovi, ktorý odcestuje na Floridu, kde znova podľahne svojim temným démonom, v prípade knihy Zhoríme sa autor zameral na Reného, ktorý si odpykal svoj trest, no s cieľom začať žiť lepší život sa dostáva na nové zlé chodníčky. Kováčikove knihy nie sú tie romány, ktoré sa venujú šťastným príbehom a sú plné pozitívnych vecí, ale naopak. Autor sa vo svojej tvorbe výrazne zameriava na nešťastné ľudské osudy, ktoré nenaberajú šťastný koniec ani v momente, keď sa postavy rozhodnú zmeniť svoj život od základov. Ich temní démoni sa vracajú späť a sú ešte silnejší, než boli predtým. A presne takouto knihou je aj Zhoríme

Zhoríme je kniha, ktorá si vás získa už svojím pútavým začiatkom. V tejto knihe je veľmi dobre vidieť to, ako autor výrazne zapracoval na svojom spôsobe vyjadrovania, a preto kniha disponuje o to pútavejším začiatkom, ktorý vás pohltí okamžite a knihu vďaka tomu nebudete vedieť pustiť z rúk, pokiaľ ju neprečítate. Autor tu výrazne pracuje s napätím, s ktorým sa pohráva počas celej knihy, vďaka čomu v príbehu vznikajú o to viac prekvapivé zvraty a samotný dej je o to viac svižnejší a dynamickejší. 

Zhoríme nie je len román o nešťastnom ľudskom osude. Samotná kniha obsahuje množstvo myšlienok, ktoré autor do knihy zahrnul, a tie sú popretkávané s citátmi, ktoré autor publikuje na svojej instagramovej stránke. Tie vystihujú každú kapitolu a zároveň dodávajú príbehu jedinečnosť, originálnosť a prinútia tak čitateľa sa nad nimi zamyslieť. 

Hoci je primárnou témou knihy prostitúcia, autor sa v príbehu venuje aj iným témam, ktoré ho výborne dopĺňajú, a preto tak príbeh pôsobí dôveryhodne. Prednedávnom som čítal podobnú knihu, v ktorej však bolo vidieť, že celá téma podsvetia bola absolútne nezvládnutá. Zato Zhoríme je presným opakom. Vďaka témam ako priateľstvo, láska, rodičovstvo, či zrada príbeh dostal reálne kontúry a čitateľ sa s ním tak dokáže zžiť a jeho čítanie si maximálne užiť. 

Už v Dezilúzii bolo vidieť, že Adam Kováčik píše jednoducho, no zároveň pútavo. A ani Zhoríme nie je výnimkou. Oproti predošlej knihe autor viac zapracoval na opisoch, ktorých je v knihe o čosi viac, no zároveň sú kvalitné a výstižné. Čitateľ si vďaka ním vie omnoho lepšie predstaviť prostredie, v ktorom sa dej odohráva, no zároveň prostredníctvom nich autor výborne zobrazil myšlienky, ktoré prebiehali mysľou hlavnej postavy. 

Keď sa pozrieme na postavy, tie sú vykreslené veľmi dobre, podobne, ako tomu bolo v prípade Dezilúzie. Adam Kováčik vie vykresliť svoje postavy do takej miery, že pôsobia reálne a ľudsky. Tým, že autor sa v knihe miestami vracia do minulosti, sa tak v knihe vystrieda viacero postáv, z ktorých si každý nájde svojho obľúbenca. Mňa osobne najviac zaujal práve René, spolu s Dany. 

V knihe Zhoríme Adam Kováčik zas a znova dokázal, že je skvelým autorom, ktorého knihy sa značne líšia od iných slovenských kníh. Výborný príbeh, prostredie a postavy. V tejto knihe autor prekonal svoj debut a ja som naozaj zvedavý, akým smerom sa bude uberať jeho budúca tvorba. Knihu Zhoríme hodnotím 5/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem samotnému autorovi.

Knihu si môžete zakúpiť kliknutím na tento odkaz.

Žiadne komentáre:

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.