Recenzia: Nemusel som prežiť - Max Eisen
Včera sme si pripomenuli už 75. výročie, kedy spravodlivosť
zvíťazila nad zlom. Hoci už od tejto udalosti uplynula naozaj dlhá doba, táto
téma je napriek tomu ešte stále aktuálna. Téma fašizmu, a druhej svetovej
vojny ako celku, je medzi ľuďmi stále, dalo by sa povedať, obľúbená. Ľudí táto
téma veľmi zaujíma, a preto sa jej vo voľnom čase venujú, či už je to
prostredníctvom rôznych filmov, hier, alebo aj kníh. Práve vojnové knihy
zaznamenali v posledných rokoch mimoriadny úspech. Zatiaľ čo pred rokmi
ste ich museli v kníhkupectvách doslova hľadať, v súčasnosti ich
vychádza toľko, že neviete, po ktorej skôr siahnuť.
Aj vďaka tomu sa na Slovensko dostal ďalší zaujímavý titul,
ktorý nesie názov Nemusel som prežiť. Jedná sa o príbeh Tibora Maxa
Eisena – Slováka, ktorý ako dieťa prežil koncentračný tábor. V momente,
ako som sa dozvedel, že táto kniha vyjde v slovenskom preklade, vedel som, že
si ju musím prečítať. Keďže ja osobne nemám tento žáner až tak načítaný, vôbec
som nevedel, čo môžem od takejto knihy očakávať. Preto som do čítania nešiel
s nejakými extra veľkými očakávaniami, skôr som dúfal v to, že mi
kniha poskytne príbeh, ktorý vo mne vyvolá širokú škálu emócii a svojím
príbehom sa mi vryje do pamäti. Avšak, popri čítaní knihy som zistil, že kniha
toho ponúka omnoho viac.
Bolo mu len pätnásť rokov, keď Tibora Eisena spolu s jeho
rodinou odviezli do koncentračného tábora Auschwitz Birkenau. Priam v okamihu
Tibor prichádza o väčšinu svojej rodiny a nažive s ním zostáva
len jeho otec a strýko. Postupne však prichádza aj o nich. Tesne
predtým však otcovi sľúbil jedno – keď prežije, podá celému svetu svedectvo o tom,
aké zverstvá sa diali v koncentračnom tábore. Aj vďaka tomu vznikla táto kniha,
ktorá poukazuje na to, koľko šťastia v nešťastí môže človek zažiť.
Musím sa priznať, že spočiatku ma kniha až tak nezaujala. Autor
sa vracia do 30-tych rokov minulého storočia, kde popisuje svoje detstvo a situáciu
vo vtedajšom Československu. Preto tak vo veľkej miere prevažovali fakty
nad samotným dejom, vďaka čomu sa príbeh rozbiehal veľmi pomaly. Akonáhle však
strany pribúdali, o to viac som bol rád, že si autor zvolil práve takýto
začiatok. Jeho uvedenie nás do situácie tesne pred začiatkom druhej svetovej
vojny a aj po jej vypuknutí tak pomáha čitateľovi sa omnoho lepšie vžiť do
danej doby, z čoho autor následne ťaží ďalej. Vďaka tomuto „väčšiemu úvodu“
sa dozvedáme veľmi veľa o Tiborovom živote, ale aj o tom, aké
tradície sú typické pre židovskú rodinu. Už tam však vidíme jednu udalosť,
ktorá mohla ovplyvniť život celej rodiny. V snahe neporušiť židovské
tradície zostali všetci členovia rodiny doma, namiesto toho, aby utiekli. A práve
to sa im stalo osudným.
Od tohto momentu príbeh naberá veľmi rýchly spád. Autorovým retrospektívnym rozprávaním sledujeme to, ako je rodina nasilu odvedená zo svojho domu a následne odvlečená do školy, odkiaľ je o niekoľko dní prevezená vlakom do Auschwitzu. Po ich príchode Tibor poslednýkrát vidí väčšinu svojej rodiny a zostávajú mu už len otec a strýko. Príbeh sa tak znova ustáli a do popredia sa dostávajú opisy pracovného tábora, ale aj toho, ako vyzeral taký deň v koncentračnom tábore. Následne však príbeh naberie spád a dej rýchlo plynie až do momentu, kým nie je oslobodený tábor. Vidíme tak to, ako sa Tibor vyrovnáva s novým povojnovým životom, kde zisťuje, že už nič nebude tak, ako bolo kedysi. Preto sa rozhodne odísť do Kanady, kde prijíma nové meno – Max. Tam sa následne začína jeho nová životná púť.
Nemusel som prežiť je kniha, ktorá čitateľovi ponúka
nesmierne dojemný príbeh o tom, aký bol život židov počas druhej svetovej
vojny. Život plný nepokoja a strachu o vlastný život. O to autentickejšie
príbeh pôsobí v momente, keď sa čitateľ dozvedá, že je vyrozprávaný očami
muža, ktorý ako malé dieťa prežil koncentračný tábor. Je to kniha, ktorá surovo
poukazuje na to, aký nebezpečný bol život v období druhej svetovej vojny,
no taktiež aj na to, že nie každý život mal v tej dobe rovnakú hodnotu.
Aj keď je to vojnová kniha, je napísaná veľmi jednoducho,
vďaka čomu sa veľmi dobre a rýchlo číta. Strany budete obracať jednu za
druhou, s cieľom zistiť, čo všetko si Tibor vytrpel v koncentračnom tábore,
ale aj čo všetko zažil aj od samotného oslobodenia tábora. Autor kombinuje
opisy prostredia s dejovosťou, vďaka čomu dej rýchlo plynie, no zároveň si
udržiava čitateľovu pozornosť.
Za zmienku stojí aj samotné spracovanie knihy. Príbeh je
doložený aj množstvom obrazového materiálu (ako sú fotografie a mapky), čo
mi však miestami vadilo, boli čiernobiele fotky. To špeciálne platilo práve pri
mape Auschwitzu, v ktorej som mal problém sa vďaka tomu zorientovať.
Ak ste fanúšikmi vojnových kníh, príbeh Tibora Maxa Eisena by ste nemali prehliadnuť. Jedná sa o výbornú autobiografickú knihu, ktorá vám priblíži nielen život v koncentračnom tábore, ale aj život po druhej svetovej vojne. Život, v ktorom sa preživší židia museli vyrovnať s tým, že ich súčasný život už nebude taký, ako bol pred vojnou. Knihu hodnotím 5/5.
Žiadne komentáre:
Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.