Recenzia: Biely kráľ - György Dragomán

AUTOR: György Dragomán

NÁZOV: Biely kráľ (A fehér király)

VYDAVATEĽSTVO: Zelený kocúr (Magvetö Könyvkiadó)

ROK VYDANIA: 2019 (2005)

POČET STRÁN: 260

PREKLAD: Gabriela Magová

Emotívny príbeh, ktorý sa pred nami vynára z perspektívy desaťročného chlapca, nás prenesie do zdanlivo fiktívnej východoeurópskej spoločnosti osemdesiatych rokov 20. storočia. Do času, keď sú nepohodlní odsúvaní do pracovných táborov, keď funkcionár je viac než človek, keď sa dá ako nič utajiť, že vybuchla atómová elektráreň. Tu Džátá prežíva svoje každodenné detské hry a bitky a postupne, zatiaľ čo oslávi jedenáste narodeniny, začína vnímať dospelý svet pretvárky a krutosti.

Biely kráľ Györgya Dragomána si získal priazeň čitateľov na celom svete. Živelné rozprávanie jeho hrdinu nastavuje zrkadlo jednému spoločenskému zriadeniu a zároveň citlivo predostiera premenu malého chlapca, ktorý rastie a dospieva.

Vydavateľstvo Zelený kocúr vytvorilo pred dvoma rokmi novú knižnú edíciu, ktorej cieľom je prinášať slovenským čitateľom kvalitnú európsku prózu. Táto edícia nesie názov Pevný bod a do dnešného dňa sa rozrástla o niekoľko zaujímavých kúskov. Je to edícia, ktorá sa rozrastá veľmi pomaly, o to kvalitnejšie tituly však ponúka. Vďaka tomu tak čitatelia majú možnosť objaviť tvorbu autorov ako Antal Szerb, Benedek Totth či Timur Vermes. Medzi tento mix maďarských a nemeckých spisovateľov možno však pridať meno ešte jedného maďarského autora, ktorého kníh vyšlo v tejto edícii zatiaľ najviac. A tým autorom je György Dragomán.

Biely kráľ je v poradí druhou autorovou knihou, ktorá vyšla v tejto edícii a zároveň je to aj môj prvý kontakt s autorovou tvorbou. Napriek tomu, že doma mám aj jeho knihu Hranica, rozhodol som sa začať práve knihou, ktorá poukazuje na obdobie, o ktorom sa v súčasnej literatúre až tak nepíše, resp. nie je až tak obľúbená medzi čitateľmi. A musím povedať, že to bolo výborné rozhodnutie, pretože táto kniha má čitateľovi čo ponúknuť.

Rumunsko v čase černobyľskej katastrofy. Príbeh Bieleho kráľa sleduje Džátá – jedenásťročného chlapca, ktorému unesú otca. Jeho návrat späť je však čoraz menej pravdepodobný. Táto udalosť pretrhne niť bezstarostného detstva hlavného hrdinu, ktorý sa dojímavo pokúša nahradiť matke muža, skrývajúc pred ňou vlastné trápenia a šikanovanie v škole. Atmosféra je nabitá cynickou pretvárkou a všadeprítomným strachom zo zrady, trestu či vydierania. Malý Džátá sa však bráni proti toľkej neľudskosti a vo veľkolepom finále bojuje o svojho otca. Otca, ktorého režim zmenil do takej podoby, že ho Džátá nespozná.

György Dragomán napísal román, ktorý nebudete vedieť pustiť z rúk. Hoci sa jedná o román s fiktívnym príbehom, napriek tomu je však vo veľkej miere založený na udalostiach, ktoré sa pred niekoľkými desiatkami rokov bežne odohrávali. Aj tento neodmysliteľný fakt pomohol autorovi vytvoriť príbeh, ktorý pôsobí tak reálne, že popri čítaní vo vás vyvolá zimomriavky. Autor surovo a bez žiadnych zbytočných prikrášlení podáva čitateľovi obraz toho, ako fungoval svet, nie pred stovkami, ale len niekoľkými desiatkami rokov. Svet, v ktorom zákazy a obmedzenia boli na dennom poriadku. Svet, v ktorom ste nemohli robiť nič bez toho, aby ste neboli sledovaný, či dokonca za svoje činy a slová odvedený do pracovného tábora. Podobne, ako tomu bolo aj v prípade Džátovho otca.

Dragomán však nenapísal len príbeh, v ktorom poukazuje na neprávosti režimu, ale vo veľkej miere sa venuje aj iným témam. Šikana, materinská láska alebo vzťahy medzi malými deťmi sú len zlomkom z toho, čo táto kniha ponúka. Podľa môjho názoru autor vytvoril príbeh, ktorý sa venuje toľkým témam a ponúka toľko myšlienok, že pri každom ďalšom prečítaní v knihe objavíte čosi iné. Čosi, čomu ste predtým nevenovali veľkú pozornosť alebo ste to nepovažovali za dôležité, či dokonca ste si to vôbec nevšimli. Inými slovami, jedná sa o knihu, ktorá toho v sebe ponúka omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Dovolil by som si povedať, že Biely kráľ je kniha, ktorú by si raz za život mal prečítať každý, bez ohľadu na to, či v danej dobe žil alebo nie. Pretože po prečítaní Bieleho kráľa vás kniha prinúti zamyslieť sa nielen nad rôznymi vecami, no zároveň aj vážiť si veci, ktoré sú v dnešnej dobe považované za samozrejmé.

Táto kniha má však aj psychologickú rovinu. Na pozadí režimu sledujeme malého chlapca, ktorý po odchode otca musí čiastočne dospieť. Na rozhraní 260 strán tak čitateľ sleduje psychický vývoj postavy, jej pohľad na svet, niektoré udalosti, ale aj na režim samotný. Vidíme tak Džátov nesúhlas s režimom, no zároveň aj jeho nedobrovoľné podriadenie sa jemu. No čo je najdôležitejšie, taktiež vidíme aj jeho bezmocnosť v snahe zmeniť ho.

Biely kráľ je kniha, ktorá je napísaná naozaj zaujímavo. A nie je to len táto kniha, ale celá autorova bibliografia. György Dragomán totiž nepozná priamu reč, a preto sú všetky dialógy v knihe vyrozprávané nepriamo skrz Džátá. Toto je hádam jediné mínus, ktoré kniha má, no s pribúdajúcimi stranami sa na tento štýl písania dá veľmi rýchlo zvyknúť. Veľkým plusom však je, že autor v príbehu nevyužíva príliš veľa opisov prostredia. Je ich málo, no o to viac sú však prepracované a trefné. Aj vďaka ním sa autorovi podarilo veľmi živo vykresliť obdobie komunizmu, a preto čitateľ popri čítaní knihy má pocit, ako keby bol v príbehu spolu s hlavnou postavou.

Čo sa týka postáv, tie boli vykreslené výborne. Tým, že autor si pre príbeh zvolil namiesto dialógov nepriamu reč, ktorá hádam najlepšie vykresľuje dané postavy, v tomto prípade sa autor viac zameral na činy jednotlivých postáv, ktorými sa mu podarilo vdýchnuť postavám život. Za zmienku stoja postavy ako Džátova mama, Feri, Čakan alebo Zsolt.

Ako som už spomínal vyššie, Biely kráľ je akýmsi povinným čítaním pre každého. Kniha, ktorá surovo poukazuje na minulý režim, ktorého prítomnosť ovplyvnila život nie jedného človeka. Výborne spracovaný príbeh, ktorý dopĺňajú skvelo vykreslené postavy. Knihu hodnotím 5/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem

Knihu si môžete zakúpiť kliknutím TU.