Pýtam sa - František Kozmon

augusta 11, 2019
Debutoval v roku 2015, v súčasnosti je prirovnávaný k Dominikovi Dánovi. Reč je o slovenskom spisovateľovi  Františkovi Kozmonovi, ktorý má na konte 4 knihy, pričom piata uzrie svetlo sveta o niekoľko mesiacov. Aj keď debutoval pred štyrmi rokmi, no písaniu sa autor venuje už od detstva. To, ako sa volala jeho prvá napísaná kniha či o čom bude jesenná novinka sa dočítate v novom Pýtam sa.


Ahoj, František! Najprv sa nám v krátkosti predstav a popíš nám, čomu sa venuješ.

Ahoj, Tomáš! Som slovenský autor kriminálnych románov. Debutoval som ako víťaz súťaže Detektívka 2014 s Posledným prípadom kapitána Čontoša, ktorý uspel aj v čitateľskej ankete Knižnej revue. Tento rok mi vychádza piata kniha a štvrtá časť v „zvieracej“ krimi sérii s kapitánom Marekom Wolfom.

Okrem toho, že píšeš knihy, tak ich aj čítaš. Ako si sa dostal k čítaniu kníh?

K čítaniu ma priviedli rodičia, ktorí mi čítali rozprávky (nielen) na dobrú noc. Príbehy ma bavili natoľko, že som sa ponáhľal s učením, aby som si čo najskôr mohol čítať sám. Knihy som tak naozaj objavil, keď nás zo školy vzali do knižnice, kde som dostal prvý čitateľský preukaz. Bola to láska na prvý pohľad a odvtedy som tam bol aspoň raz za mesiac.

Aké sú Tvoje najobľúbenejšie knižné žánre? Máš aj nejakých obľúbených autorov?

Vyrástol som na fantastike, stále je mojím favoritom Neil Gaiman. Dnes si najviac oddýchnem pri dobrom trileri, z tohto žánra mám najradšej Fitzeka alebo Harrisa. Nesmiem zabudnúť na kvalitnú slovenskú literatúru. Medzi mojich obľúbencov spomedzi našich autorov rozhodne patria Juraj Červenák a Jozef Karika.

A naopak. Ktoré žánre Ti ako čitateľovi nesedia?

Kedysi som nečítal faktografiu, no aj k tej som si v poslednej dobe našiel cestu, takže asi jediné, čo aj naďalej vyslovene obchádzam, je ľahká romantika bez hlbšieho zmyslu. Dá sa to považovať za žáner?

Ktorá kniha Ťa v poslednej dobe najviac zaujala a prečo?

Kosec, lebo som po dlhom čase našiel knihu v žánri YA, ktorá ma presvedčila o tom, že som z neho nevyrástol.
Nôž od Nesba, lebo (hoci mám aj menšie výhrady) ma presvedčil, že Harry Hole zďaleka nepovedal posledné slovo a môžeme sa tešiť na jeho novú éru.
Sapiens a Homo Deus, lebo ma donútili zamyslieť nad tým, odkiaľ sme prišli a kam ideme.

Ako si sa dostal k písaniu kníh?

Neviem, či sa to počíta, ale v deviatich som začal s malou zošitovou sériou nazvanou Dobrodružní priatelia. Boli to krátke príbehy inšpirované Slávnou päťkou a Troma pátračmi. K písaniu som sa vrátil zasa v šestnástich, keď som sa dostal k fantasy. Veľa prečítaných kníh viedlo k potrebe napísať vlastný príbeh, tak vznikli Tvory legiend.


(foto: Peter Plichta)

Spočiatku si chcel písať fantasy knihy, nakoniec si debutoval detektívkou. Prečo tá zmena?

Fantasy som opustil skôr z donútenia (aj keď som za to vďačný). Knihu, ktorú som napísal v šestnástich, som ponúkol viacerým vydavateľom. Neskôr som ju aj sám publikoval ako ebook. Samozrejme, k mnohým ľuďom sa takto nedostala. Chuť písať ma však neopustila. Ako som dospieval, dostal som sa k iným žánrom, až som zakotvil pri detektívke.

Tvoja debutová kniha, Posledný prípad kapitána Čontoša, vyšla pred štyrmi rokmi. Ako vznikol nápad na príbeh?

Kamarátka mi napísala o súťaži Detektívka 2014. Hneď som možnosť prihlásiť sa zavrhol, pred týmto žánrom som mal veľký rešpekt. Nedalo mi to aj napriek tomu pokoja, bola to predsa dobrá šanca pre začínajúceho autora. Nápad však neprichádzal. Stále som nad tým rozmýšľal, až sa mi prisnila hrozná nočná mora, scéna krvavej vraždy z verejných záchodov. Keď som sa zobudil, spísal som ten sen a z neho sa stal prológ.

O rok neskôr si vydal knihu Potkan, v ktorej je hlavnou postavou vyšetrovateľ Marek Wolf. Od tej doby Ti vyšli ďalšie dve knihy s touto postavou (Rosnička a Kukučka) a na jeseň vyjde ďalšia (Vlk). Prečo si sa rozhodol pokračovať práve s touto postavou?

Potkana som písal s vedomím, že chcem z Wolfa parťáka na dlhšiu cestu. Vybudoval som mu pozadie a vytvoril som si predstavu o jeho budúcnosti. Tvoril som ho tak, aby som mal postavu, s ktorou budem môcť roky pracovať, ktorú môžem rozvíjať a posúvať ďalej.

Plánuješ sa niekedy vrátiť k Čontošovi, alebo sa vo svojej tvorbe budeš venovať už len Wolfovi?

Než som rozbehol Wolfa, plánoval som pokračovať v príbehu z Čontoša. Mala to byť trilógia, ktorej hlavným hrdinom nebol vyšetrovateľ, ale dievčatko Rebeka (obeť prvého prípadu). Takže aj keď pre Čontoša to naozaj bol posledný prípad, je mi trochu ľúto Rebeky. K jej príbehu by som sa rád niekedy vrátil.

Na ktorú zo svojich kníh si najviac pyšný a prečo?

Niekomu to bude znieť smiešne, ale to je ako keby ste sa rodiča opýtali, na ktoré zo svojich detí je najviac hrdý. Debut má pre autora vždy špeciálne miesto, tiež ho pre mňa má prvá časť v sérii o Wolfovi, ale najviac som pyšný na to, že sa zatiaľ s každou knihou posúvam. Momentálne som preto asi najviac hrdý na Vlka.

Si ten typ spisovateľa, ktorý dokáže písať vždy a všade, alebo potrebuješ byť sám a mať okolo seba ticho?

Píšem vždy a všade, teda ticho nepotrebujem. Ruch mi nevadí, no moja múza má nejaké špecifické požiadavky, s ktorými sa mi nezdôverila. Takže niekedy to nejde aj v zdanlivo ideálnych podmienkach.

Odkiaľ čerpáš inšpirácie na príbehy? Inšpiruješ sa aj skutočným životom?

Toto je časť mojej práce, ktorú neviem poriadne opísať. Inšpirácia chodí z rôznych zdrojov, často sú to drobnosti. Pri Potkanovi aj pri Kukučke som začal od prológu - obe knihy sú postavené na zvláštnej nevysvetliteľnej situácii a ja sa snažím dopracovať k tomu, čo sa tam odohralo. Zo skutočných prípadov si vyberám len maličkosti a rovnako je to aj s ľuďmi, ktorých poznám.

Na konte máš zatiaľ štyri knihy, no veľmi rýchlo naberáš na popularite. Tvoje knihy sa tešia pozitívnym reakciám a nie raz si prirovnávaný k Dominikovi Dánovi. Čomu pripisuješ tento úspech? Postavám, príbehom, spracovaniu kníh?

To je dobrá otázka, nad ktorou som sa príliš nezamýšľal. Zatiaľ som hlavne vďačný za to, že sa moje knihy pomaly dostávajú k viac a viac ľuďom. Teším sa z toho, že sa im páčia a najväčšiu radosť mám, keď mi to aj dajú vedieť. Ale ak by som sa nad tým mal zamyslieť… Robím to, čo ma baví a píšem tak, aby ma to bavilo aj čítať. Snáď aj to sa podpísalo na tom, že ľudí moje knihy bavia.


Čo robíš vo voľnom čase, keď nepíšeš?

Čítam, pozerám filmy a seriály, prechádzam sa mestom aj prírodou a rád cestujem.

Kde vidíš svoju tvorbu o niekoľko rokov?

Hlavne budem vďačný, ak bude čitateľov aj naďalej baviť to, čo píšem. Popri krimi/detektívke by som chcel určite vyskúšať aj iné žánre, mám v šuplíku napríklad námet na triler. Zároveň budem rád, ak bude Marek Wolf aj o niekoľko rokov stále v aktívnej službe.

Na jeseň si čitatelia budú môcť prečítať Vlka – štvrtú knihu zo série s Marekom Wolfom. Vedel by si nám povedať, o čom bude novinka?

Vlk bude o čosi iný ako predchádzajúce knihy v sérii. Predovšetkým tam bude oveľa viac akcie, veľmi dominantné rozprávanie v prvej osobe (celá dejová línia v minulosti) a hlavne sa tentoraz príbeh odohráva v Montreale. Tým, čo Wolfa poznajú, prezradím, že sa vracia do Kanady, kam ho vylákal vrah s prísľubom, že mu odhalí tajomstvá otca, ktorého nikdy nepoznal. Wolf sa zasa stretne so starými kolegami a hlavne so šéfkou Norou, ktorá bola dôvodom jeho odchodu.

Hoci ešte Vlk neuzrel svetlo sveta, no Ty už usilovne pracuješ na ďalších knihách. Mohol by si v krátkosti načrtnúť, čo pre nás chystáš?

Momentálne pracujem na koncepte dvoch rôznych kníh, ktoré na seba nadväzujú. Ak pôjde všetko hladko a bude ma poslúchať múza, prvá kniha po Vlkovi by mohla uzrieť svetlo sveta ešte na jar. Čo sa príbehu týka, ďalšie knihy by mali byť bohatšie na osobné dejové linky, zameriam sa viac na vzťahy hlavných postáv. Pre Wolfa mám pripravený jeden veľký kolotoč… v dobrom aj v zlom. Uvidíme, ako z neho vyviazne.

Prečo by podľa Teba mali čitatelia siahnuť práve po Tvojich knihách? Poprípade komu by si odporučil svoje knihy?

Rád by som to čitateľom zjednodušil a povedal by som niečo v zmysle: „Ak máte radi toho a toho populárneho autora, budú vás baviť aj moje knihy…“, ale myslím, že by to nebolo úplne na mieste. Píšem pre tých, ktorí majú radi detektívky trochu inak. Zameriavam sa viac na postavy, rozprávam príbehy obetí aj vrahov. Preto je veľkou súčasťou mojich príbehov minulosť predchádzajúca zločinu.

Máš nejaké rady pre začínajúcich spisovateľov?

O tom by som mohol napísať celú knihu (alebo aspoň dlhý článok). Ale ak by som to mal zhrnúť, mám dve najdôležitejšie rady. Prvá: Čítajte, čítajte, čítajte! Podľa mňa niekto, kto nečíta, nemôže napísať dobrú knihu. Druhá: Konštruktívna kritika je váš najlepší priateľ! Treba vedieť počúvať a selektovať. Ten, čo si skalopevne stojí za vlastným textom a odmieta akékoľvek výhrady iných, sa nemá kam posunúť.

Kde všade Ťa môžeme na internete nájsť?

Na Facebooku mám stránku, ktorú udržujem relatívne aktívnu a som veľmi rád, keď mi tam ľudia, ktorí odo mňa niečo čítali, napíšu. Nájdete ma aj na Instagrame, kde mám skôr súkromný profil. Okrem toho rozbieham vlastný web. Ten je zatiaľ v takej polo-hotovej forme, ale snáď do príchodu Vlka už bude fungovať 100%. Tam by som chcel zdieľať všetko, čo sa nezmestí na sociálne siete.
Recenziu na Rosničku si môžete prečítať TU a recenziu na Potkana zasa TU.

Žiadne komentáre:

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.