Recenzia: Hrobka pre Borisa Davidoviča - Danilo Kiš

júla 04, 2021

AUTOR: Danilo Kiš
NÁZOV: Hrobka pre Borisa Davidoviča (Grobnica za Borisa Davidoviča)
VYDAVATEĽSTVO: Zelený kocúr (BIGZ)
ROK VYDANIA: 2021 (1985)
POČET STRÁN: 146
PREKLAD: Karol Chmel

Hrobku pre Borisa Davidoviča často označujú za ekvivalent Borgesových Obecných dejín hanebnosti. V zbierke siedmich poviedok nájdete témy obludnosti stalinských manipulácií, fungovania sovietskych gulagov aj likvidácie nepohodlných osobností, v ktorých autor fiktívno-dokumentárnym štýlom odhaľuje zákulisné praktiky sovietskej tajnej moci. Keď kniha vyšla, bola označená za najväčší literárny škandál v povojnovej Juhoslávii. Medzinárodný ohlas nedal na seba dlho čakať, bola preložená do množstva jazykov po celom svete.

Vydavateľstvo Zelený kocúr pred niekoľkými rokmi odštartovalo novú knižnú edíciu, nesúcu názov Pevný bod. Cieľom tejto edície je čitateľom predstaviť kvalitnú európsku prózu, ktorá predstavuje akýsi pilier modernej prózy. „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou,“ hovorí Archimedes a tento jeho výrok sa stal akýmsi heslom celej série, ktorým sa riadi. Od vydania úplne prvej knihy, Cesty za mesačného svitu od maďarského spisovateľa Antala Szerba, sa edícia rozrástla o ďalších šesť titulov z tvorby maďarských, nemeckých a po novom aj srbských autorov.
Hrobka pre Borisa Davidoviča je najnovší prírastok do tejto edície a jej autorom je srbský spisovateľ Danilo Kiš, ktorý sa počas svojho života zastával názoru, že literatúra by mala byť založená na skutočných udalostiach. Toto svoje presvedčenie autor preniesol aj do tohto diela, ktoré je súborom siedmich poviedok, ktoré rozprávajú o útrapách v sovietskych gulagoch, ale aj ťažkom živote v stalinistickom štáte.

Edíciu Pevný bod mám možnosť sledovať už od samotného počiatku, keď sa mi do rúk dostalo prvé dielo, ktoré v rámci tejto edície vyšlo. Už vtedy začal postupne vzrastať môj záujem o túto edíciu, ktorá mi následne ukázala to, že za kvalitnou literatúrou netreba ísť ďaleko a niekedy stačí prejsť len cez hranice. Či už hovoríme o tvorbe Antala Szerba, či Györgyho Dragomána. Keď sa mi do rúk dostala kniha Hrobka pre Borisa Davidoviča, bol som naozaj veľmi zvedavý na to, ako sa autor uchopil tejto neľahkej témy. A po prečítaní knihy musím povedať, že napriek tomu, že kniha nemá ani 150 strán, je však výborným obrazom vtedajšej doby.

V knihe Hrobka pre Borisa Davidoviča rozpráva Danilo Kiš sedem príbehov, ktoré sa odohrávajú v socialistickej dobe. Sedem príbehov, z ktorých každý je v istom smere iný, zároveň ich však spájajú dôležité znaky. Útrapy a zle zaobchádzanie s ľuďmi, fungovanie sovietskych gulagov, manipulácia, no zároveň aj likvidovanie nepohodlných ľudí. Poviedky, ktoré v sebe nesú veľkú výpovednú hodnotu.

Hrobka pre Borisa Davidoviča je druhou poviedkovou zbierkou edície Pevný bod, nasledujúca poviedkovú zbierku Anny Szabó T. Pokus omyl. Zatiaľ čo Szabó T. sa vo svojich poviedkach zameriava na medziľudské vzťahy a tabuizované témy, zbierka Danila Kiša sa uberá trocha iným smerom. Zaoberá sa primárne vtedajším režimom, ale napriek tomu autor okrajovo zachádza aj k medziľudským vzťahom, no nie tak, ako je tomu v prípade zbierky Pokus omyl. Tieto vzťahy znova odkazujú na vtedajšiu situáciu a dalo by sa povedať, že podobne je tomu vo väčšine tém, ktoré autor tuná rozoberá. Či už hovoríme o útlaku, likvidácii, trestaniu či prenasledovaniu. Samotné témy sú však kvalitne spracované a Danilo Kiš sa ich snaží rozoberať viac do hĺbky. Vedia čitateľa zasiahnuť, či dokonca prinútiť ho zamyslieť sa nad nimi.

V čudnom zmierení sa s osudom (ako uvidíme, úplne iluzórnom) nebúchal päsťou na dvere a nevolal o pomoc. Nič nepoukazuje na to, že by rozmýšľal o úteku, tak či onak nemožnom. Umýval sa ráno v plechovom umývadle bez zrkadla, pozeral sa na jedlo, čo mu trikrát denne podávali cez okrúhle okienko v okovaných dverách (slede, lososy, čierny chlieb), aby si potom, keď nevložil do úst nič, iba vodu, znovu ľahol na tvrdé námornícke lôžko bez posteľnej bielizne.
(strana 25)

Spôsob, akým je táto kniha napísaná, je veľmi zaujímavý. Autorov štýl písania sa pohybuje kdesi medzi faktografiou, beletriou a žurnalistikou, čo odzrkadľuje aj samotný fakt, že sa autor zastával názoru, že literatúra by mala byť postavená na skutočných udalostiach. Danilo Kiš tak objektívne, ale zároveň veľmi trefne zachytáva rôzne pocity a myšlienky, ktoré prúdia v hlavných postavách jednotlivých poviedok. Síce sa tieto poviedky venujú ťažším témam, sú napísané jednoduchším štýlom, vďaka čomu sa kniha rýchlo číta. V samotných príbehoch prevláda opisnosť nad dejovosťou, no to príbehu neškodí, ba dokonca pomáha k tomu, aby autor omnoho lepšie vyobrazil pomery v danej dobe.

Veľmi zaujímavý je aj spôsob, akým autor vykreslil postavy. Každá z nich je iná, predsa len však v sebe nesú spoločné znaky, ktoré ich spájajú. Tyrania, kruté zaobchádzanie, nečestnosť či likvidácia. Kiš tieto postavy vhadzuje do hraničných životných situácií, a prostredníctvom ich pocitov a myšlienok ich omnoho detailnejšie vykresľuje.

Danilo Kiš svojím dielom Hrobka pre Borisa Davidoviča spôsobil v povojnovej Juhoslávii ošiaľ, ktorý sa následne rozniesol aj do ďalších krajín sveta. Kniha bola preložená do niekoľkých svetových jazykov, čo len znova vypovedá o tom, že samotné dielo v sebe nesie isté posolstvo. Trvalo naozaj veľmi dlhú dobu, než sa kniha dočkala slovenského prekladu, no ako sa ukázalo, dielo dokáže šokovať, nech vyjde v akejkoľvek dobe. Knihu hodnotím 5/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Zeleny Kocur
Knihu si môžete zakúpiť kliknutím TU

Žiadne komentáre:

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.