Recenzia: Ako chutí moc - Ladislav Mňačko

júna 13, 2021

AUTOR: Ladislav Mňačko
NÁZOV: Ako chutí moc
VYDAVATEĽSTVO: Európa
ROK VYDANIA: 2016
POČET STRÁN: 184

NOVÉ VYDANIE LEGENDÁRNEHO SLOVENSKÉHO ROMÁNU.
Román Ako chutí moc je nielen brilantná analýza mravného rozkladu straníckeho a štátneho funkcionára v ťaživých päťdesiatych rokoch, môže slúžiť aj ako obraz neostalinského temna normalizácie, ale súčasný čitateľ v ňom zrejme nájde aj mnoho paralel so súčasnosťou.
„Zakazovaný, povesťami opradený, škandalizovaný – všetky tieto prívlastky možno s plnou platnosťou použiť o románe popredného slovenského publicistu, ktorý takýmto spôsobom predkladá svoju umeleckú polemiku na odvekú tému – zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne."
Tieto slová sprevádzali prvé slovenské vydanie dnes už legendárneho diela Ako chutí moc.

Klasická literatúra sa v poslednej dobe stala medzi čitateľmi znova veľmi obľúbenou, a to najmä vďaka sociálnym sieťam. Samotné vydavateľstvá sa postupne znova vracajú k vydávaniu klasických diel, ktoré vychádzajú v nových vydaniach. Podobne je tomu aj v prípade slovenského autora Ladislava Mňačka, ktorého diela boli v čase socializmu medzi čitateľmi veľmi obľúbené, režimom však nenávidené. Aj preto sa autor dostal do širokého povedomia, či už vo vtedajšom Československu, alebo aj v zahraničí, a zároveň je považovaný za jedného z najvýznamnejších literárnych predstaviteľov danej doby.
Samotný autor má na konte viacero titulov, no najväčšiu pozornosť získali jeho dve diela Ako chutí moc a Smrť sa volá Engelchen, o ktorých sa v súčasnosti vyučuje aj na školách. A práve tieto dve diela vo mne vzbudili záujem o autorovu tvorbu, až to nakoniec vyústilo do momentu, že som siahol po jeho diele Ako chutí moc. A po jeho prečítaní môžem povedať, že je to vynikajúce dielo, ktoré aj napriek niekoľkým desiatkam rokov od jeho vydania má čitateľom stále čo povedať.

Príbeh knihy Ako chutí moc sleduje fotografa Franka, ktorý pracuje v novinách. Jedného dňa zomiera vysokopostavený štátny úradník, a práve samotný Frank je poverený k tomu, aby sa zúčastnil štátneho pohrebu, ktorý trval niekoľko dní, s cieľom spraviť fotografie, ktoré mali byť následne použité v novinách. Lenže ako je Frank súčasťou pohrebu, od rôznych ľudí sa postupne dozvedá zaujímavé informácie o úradníkovom živote. Prečo zomrel sám, aj keď mal širokú rodinu? A aká minulosť ho spájala s Frankom?

Ladislav Mňačko napísal dielo, ktoré napriek tomu, že je staré niekoľko desiatok rokov, stále v sebe nesie veľkú výpovednú hodnotu. Samotné dielo začína práve samotným pohrebom štátneho úradníka, na ktorý prichádza Frank. Keďže Frank je veľkým odporcom systému v krajine, autor tak ponúka čitateľovi zaujímavý pohľad na to, ako celú vec vníma on. Jednak je znechutený z pretvárky ľudí, ktorí sa zúčastnili pohrebu a tvária sa, že im tento štátny úradník bude chýbať, zároveň je však znechutený z toho, ako je tento úradník prezentovaný. Ako strany postupne plynú, čitateľ sa postupne dozvedá omnoho viac, nielen o minulosti Franka a štátneho úradníka, ako dvoch samostatných postáv, no zároveň aj o ich spoločnej minulosti. Autor podrobne vykresľuje to, ako sa z dvoch priateľov na život a na smrť stali ľudia, ktorí si viac nemajú čo povedať. A to všetko len vďaka jednej veci, ktorou je moc.

Smrť je vážna, to áno, ale inak nič. Ten mŕtvy bol väčšine z nich ľahostajný. Nepoznali ho, nevedeli o ňom, kto je a aký je, takmer nič.

Ako chutí moc je dielo, v ktorom sa striedajú dve dejové línie. Tá prvá sa odohráva v prítomnosti a sleduje Franka na štátnom pohrebe, tá druhá sa odohráva v minulosti a ide o útržky Frankových spomienok z čias, keď bol priateľom so štátnym úradníkom, a sleduje udalosti, ktoré prispeli k tomu, že si obaja nemali viac čo povedať. Samotné dejové línie sa počas knihy pravidelne striedajú, a preto sa skvelo dopĺňajú a zároveň vytvárajú jeden nesmierne pútavý príbeh, ktorý si vás získa už prvými stranami a vašu pozornosť si udrží až po koniec.

V tomto diele sa autor venuje aj viacerým témam, ktoré príbehu dodávajú väčšiu výpovednú hodnotu, robia ho zaujímavejším a taktiež aj pútavejším. Keďže autor bol veľkým odporcom vtedajšieho režimu, do popredia sa dostáva práve táto téma, ktorú autor obohacuje o ďalšie témy ako moc, peniaze, priateľstvo, láska či nevera. Autor sa týmto témam snaží venovať viac do hĺbky a priniesť tak čitateľovi dôveryhodný a pútavý príbeh, čo sa mu nakoniec aj podarilo.

Na urémiu môže zomrieť každý. Aj Frank. Aj tí lekári. Štátnik nemôže. Štátnik nesmie. Nijaký štátnik ešte nezomrel na urémiu. Štátnik nemá právo zvoliť si príčinu úmrtia. Prinajmenej nie verejne. Môže umrieť na čokoľvek, to je jeho súkromná vec, ale verejne nesmie.

Síce ide o klasické dielo, ktoré je najmä zamerané na opisnosť, autor v nej využíva jednoduchý rozprávačský štýl, vďaka ktorému sa kniha veľmi dobre a rýchlo číta. Jeho jazyk je nenáročný a pútavý a hoci samotné dielo nemá ani 200 strán, po dočítaní knihy budete chcieť viac. Ladislav Mňačko má naozaj veľmi špecifický štýl písania, ktorý miestami hraničí až s novinárčinou, a aj to je jeden z dôvodov, vďaka ktorému sú jeho diela veľmi ľahko rozpoznateľné.

Čo sa týka postáv, tie boli vykreslené veľmi dobre. Na čitateľa popri čítaní knihy pôsobia reálne, a to aj najmä vďaka tomu, že v sebe nesú jednak kladné, no zároveň aj záporné vlastnosti, a preto pôsobia ľudsky. Čitateľ si medzi nimi vie nájsť jednak obľúbencov, no zároveň aj postavy, ktoré mu vôbec nesadnú. Presne tak, ako je tomu aj v skutočnom živote.

Ako chutí moc je dielo, o ktorom sa právom stále hovorí. Je to veľmi pútavé a zaujímavé čítanie, v ktorom sa autor venuje širokému množstvu tém a ktoré v sebe nesie veľkú výpovednú hodnotu. Zároveň v ňom vystupujú veľmi dobre vykreslené postavy, medzi ktorými si čitateľ vie nájsť svojich obľúbencov. Knihu Ako chutí moc hodnotím 5/5.
Knihu si môžete zakúpiť kliknutím na odkaz TU

Žiadne komentáre:

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.