Recenzia: Hranica - György Dragomán

februára 27, 2021

AUTOR: György Dragomán
NÁZOV: Hranica (Máglya)
VYDAVATEĽSTVO: Zelený kocúr (Magvetö Könyvkiad)
ROK VYDANIA: 2019 (2014)
POČET STRÁN: 466
PREKLAD: Gabriela Magová

Pred nami stojí trinásťročné dievča, Emma. Stratila rodičov aj domov, ale v deckom domove, kde práve žije sa nečakane objaví jej stará mama, ktorú nikdy nevidela a vezme si ju k sebe.
Miestom príbehu je fiktívne mestečko v Sedmohradsku v čase pádu totality a zúčtovania s jeho pozostatkami. Emma na hranici detstva a dospelosti začína vnímať svet okolo seba. Svet na hranici neslobody a slobody. Začína nový život, pozoruje, zoznamuje sa s minulosťou a traumami, stavia sa im tvárou v tvár, skúša a postupne sa rozhoduje, či má o veciach terajších a budúcich rozhodovať mágia starej mamy alebo jej osobná iniciatíva a odvaha.
Román Hranica je skutočný veľký román, strhujúci, plný hľadania, napätia, nevyslovených tušení ale aj nedopovedaných príbehov.

György Dragomán je maďarský spisovateľ, ktorý má na konte už niekoľko úspešných titulov. Je jedným z najúspešnejších maďarských autorov tohto milénia, ktorého knihy boli preložené do desiatok svetových jazykov. Za najväčší úspech jeho tvorby možno považovať knihu Biely kráľ (recenzia TU), ktorá na Slovensku vyšla prvýkrát v roku 2008 vďaka vydavateľstvu Kalligram, v roku 2019 sa však dočkala nového vydania, o ktoré sa postaralo vydavateľstvo Zelený kocúr. Kniha vyšla pod edíciou Pevný bod, ktorá sľubuje čitateľom kvalitnú európsku prózu. V tejto edícii už tesne pred ňou vyšla autorova kniha Hranica, ktorú si tak mohli čitatelia prečítať najsamprv.
Biely kráľ bola prvá kniha, ktorú som od tohto maďarského autora prečítal, a okamžite som si ju zamiloval. Spôsob, akým autor vykreslil dospievanie chlapca, ktorý už roky nevidel svojho otca a žije len s matkou v komunistickom svete, je priam dychberúci. Samotné dielo si ma získalo už prvými stranami a jeho čítanie som si užil s každou jednou stranou. Preto, keď som sa pustil do autorovej knihy Hranica, nevedel som, čo od knihy môžem očakávať. Bude to kniha na spôsob Bieleho kráľa? Alebo autor v knihe ponúkne čitateľovi úplne odlišný príbeh? Po jej prečítaní však už viem, že autor do diela zakomponoval aj jedno, aj druhé a vytvoril tak príbeh, ktorý sa vám vryje do pamäti.

Hlavnou postavou diela Hranica je Emma, ktorá prišla o svojich rodičov, a vyrastá tak v detskom domove. Jedného dňa sa v ňom nečakane objaví jej dávno stratená stará mama, ktorú Emma dovtedy nevidela, a vezme si ju tak k sebe domov. Pre Emmu tak začína úplne nový život. Nové prostredie, noví spolužiaci, kamaráti... Jej život sa zmení o stoosemdesiat stupňov a ona tak vo svete, ktorý sa nachádza v čase pádu totality, musí čeliť nielen svojej minulosti, ale aj minulosti kraja. Okrem toho všetkého je Emma na hranici detstva a dospelosti a len ona sama musí prísť na spôsob, ako sa s tým všetkým má vyrovnať.

Keď som sa pustil do čítania Hranice, spočiatku som mal pocit, ako keby som čítal Bieleho kráľa. Tento pocit ma s pribúdajúcimi stranami sprevádzal čoraz viac, až som došiel k názoru, že do veľkej miery tomu tak je, no zároveň aj nie je. Romány Hranica a Biely kráľ sú dve, na prvý pohľad možno odlišné knihy, ale napriek tomu toho majú veľmi veľa spoločného. Obe knihy majú za hlavné postavy deti, ktoré postupne prechádzajú vývojom k dospelosti, a to na pozadí diktatúry. Obe knihy sa venujú traumatickým ľudským osudom, ktoré sú postihnuté režimom, lenže keď sa čitateľ pozrie na obe diela bližšie, napriek tomu sa značne líšia. Zatiaľ čo Biely kráľ je dielo, ktoré je viac zamerané práve na fungovanie režimu samotného, kde autor na rozmedzí 200 strán poukazuje na jeho fungovanie, Hranica je zasa psychologickejšia kniha, ktorá ide viac do hĺbky a sonduje psychiku ľudí v čase totality. Obe tieto diela sú tak veľmi veľkým literárnym prínosom pre knižnú scénu a mladší čitateľ si tak vie po prečítaní oboch kníh vytvoriť približný názor na to, aký bol minulý režim.

Hranica je kniha, ktorá zaujme čitateľa už prvými stranami, na pozadí ktorých ho autor vezme do detského domova, kde sledujeme Emmu, ktorá sa dozvedá, že pre ňu prišla jej stará mama. Už na samotnom začiatku knihy autor rozbieha tému medziľudských vzťahov. Čitateľ má tak možnosť vidieť to, že Emma svoju starú mamu nepozná. Dokonca si myslela, že z maminej strany žiadnu nemá. Ako tak dej postupne plynie, čitateľ sa postupne dozvedá, prečo o nej nikdy Emma nepočula. Emma sa tak dostáva do nového prostredia, spoznáva nových ľudí a veľmi zaujímavý je aj spôsob, ako na to všetko nahliada ona samotná. Nelomcujú ňou emócie, nebúri sa, ale je ochotná to všetko prijať. Napriek tomu, že okolie nie je voči nej vždy najprívetivejšie. V podobnej rovine sa odohráva aj zvyšok príbehu, vďaka čomu tak kniha ponúka množstvo zaujímavých situácií a rozuzlení.

Keďže kniha má cez 400 strán, autor v nej rozoberá veľmi veľké množstvo tém, ktoré príbehu dodávajú hĺbku a hodnotu. Okrem tém ako vyrovnávanie sa so stratou rodičov, medziľudskými vzťahmi či témy bývalého režimu, autor v diele rozoberá aj rôzne psychické témy, ktoré úzko súvisia s predošlými témami. Aj to je dôvod, vďaka ktorému autor zachytáva minulý režim z trocha inej strany, než tomu bolo v prípade Bieleho kráľa.

Podobne ako pri Bielom kráľovi, aj v prípade Hranice je celá kniha napísaná bez toho, aby v nej autor použil priamu reč. Namiesto toho príbehu dominuje nepriama reč, vďaka ktorej sa text spočiatku číta o čosi náročnejšie, ale čitateľ si na to vie rýchlo privyknúť. Opisov v knihe nie je veľmi veľa a aj to dopomáha k tomu, že dej plynie celkom rýchlo.

Postavy sú v tejto knihy vykreslené výborne. Podobne ako pri Bielom kráľovi, aj v prípade Hranice autor ponúka čitateľom skvelo vykreslené postavy, ktoré naňho svojím správaním a zmýšľaním pôsobia reálnym dojmom. Postáv je v tomto diele celkom dosť, a preto si medzi nimi každý nájde svojho obľúbenca. Pre mňa osobne to bola Emma spolu so starou mamou.

Hranicu, podobne ako Bieleho kráľa, možno zaradiť k akémusi „povinnému“ čítaniu. György Dragomán mi už predošlou knihou ukázal, že vie napísať nesmierne pútavý príbeh s pridanou hodnotou, a tak je tomu aj u Hranice. Knihu Hranica hodnotím 5/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Zeleny Kocur
Knihu si môžete zakúpiť kliknutím TU

Žiadne komentáre:

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.