Recenzia: Všechno je lež - Michelle Sacks

decembra 03, 2020

AUTOR: Michelle Sacks
NÁZOV: Všechno je lež (All the Lost Things)
VYDAVATEĽSTVO: Cosmopolis (Little, Brown and Company)
ROK VYDANIA: 2020 (2019)
POČET STRÁN: 264
PREKLAD: Milan Lžička

Už je to dlouho, co sedmiletá Dolly strávila nějaký čas se svým tátou. Když jí oznámí, že se spolu vydají na velké dobrodružství, je proto úplně nadšená. Konečně budou zase spolu!
První den na cestě je neuvěřitelně vzrušující. Každá zastávka je pro Dolly nový zážitek – mléčné koktejly, nákupy, zábavní park a spousta nezdravého jídla, které jinak nesmí jíst. Navíc má poprvé tátu jen sama pro sebe…
Jenomže jak cestují dál a dál na jih, otec začne být náladový, paranoidní, a občas i trochu děsivý. Zábava se vytratila, domov je daleko a Dolly si už není jistá, jestli se vůbec vrátí zpátky…

Trilery sú v súčasnosti jedným z najobľúbenejších a najpredávanejších knižných žánrov. Na knižnej scéne sa vďaka tomuto žánru vyskytlo kopec úspešných mien, ako napríklad B. A. Paris, Sarah Pinborough, Anna Ekberg či Blake Crouch. Zoznam týchto mien je naozaj dlhý a v posledných rokoch sa medzi nich dostala aj Michelle Sacks, ktorá má na konte úspešnú prvotinu – poviedkovú zbierku Stone Baby, ktorá sa dočkala nominácie na niekoľko úspešných literárnych cien. 
Všechno je lež je druhá autorkina kniha, ktorá vyšla pod značkou Cosmopolis vydavateľstva Grada a zároveň je to aj prvá kniha, ktorú som od autorky prečítal. O tejto knihe som toho veľa nevedel, dokonca som ani nemal poňatia o tom, aké odozvy sú na autorkinu tvorbu. Jedine, čo som o knihe vedel, bolo to, že sa jedná o triler, ktorý je vyrozprávaný z pohľadu malého dievčaťa. Aj preto som od knihy nemal žiadne očakávania, napriek tomu som zostal hlboko sklamaný. 

Prešiel už nejaký ten čas od doby, keď Dolly trávila so svojím otcom voľný čas. A zrazu nadišiel deň, keď sa obaja vydali na spoločné dobrodružstvo. Len ona a on, nik iný. Zatiaľ čo spočiatku si Dolly užíva každý jeden deň, postupom času jej však celý výlet príde divný. Jej otec sa začne čoraz viac správať divnejšie, počas svojho putovania zažívajú čoraz viac šokujúce situácie, pričom samotná zábava a bezstarostnosť sa postupne vytratila. Je vôbec možné, aby sa Dolly ešte niekedy vrátila domov? A kde je vlastne jej mama? 

Ako som už spomínal vyššie, od tejto knihy som nemal žiadne očakávania. Keď som sa však do nej pustil, tak samotný začiatok knihy vyzeral veľmi nádejne. Na začiatku príbehu je čitateľ vhodený do momentu, keď sa Dolly spolu so svojim otcom vyberie na výlet. Samotný začiatok knihy pôsobí na čitateľa zaujímavo aj vďaka tomu, že autorka sa retrospektívne vracia do minulosti, kde poodhaľuje jednotlivé vzťahy medzi členmi rodiny. Vidíme tu otca, ktorý na svoju dcéru nemá čas, zároveň však aj Dolly, ktorá vychádza s otcom lepšie než s matkou, napriek tomu, že sa s ním tak často nevída. Lenže čím ďalej príbeh plynie, tým viac autorka nezvláda ukočírovať samotný príbeh. Už po niekoľkých desiatkach strán čitateľ vie, čo je hlavnou pointou príbehu a počas čítania knihy sa v tom len postupne utvrdzuje, a preto kniha stráca na zaujímavosti a mení sa na čítanie, pri ktorom sa budete nudiť. 

Táto kniha má jeden obrovský problém a tým je rozprávač. Napriek tomu, že rozprávačom je sedemročné dieťa, popri čítaní knihy nemáte ten pocit. V príbehu sa vám vynorí postava, ktorej správanie a zmýšľanie pripomína viac tridsaťročnú ženu, ktorá je poznačená ťažkou minulosťou, než sedemročné dievča, ktoré si žije vo svojom naivnom deckom svete. Toto nadpriemerne vyvinuté dieťa ovláda viac než milión slov, vyjadruje sa prehnane dospelo, otvorene hovorí o sexe, no zároveň jediná vec, v ktorej je naivná, je práve onen výlet, počas ktorého samotné postavy zažívajú scény ako z akčného filmu, napriek tomu však Dolly nedopína, že tu čosi nie je v poriadku. Čo však čitateľa asi najviac pobaví, je spôsob, akým Dolly detailne popisuje každý jeden krok, ktorý spraví. 

V noci jsem se vzbudila, potřebovala jsem na záchod. Plížila jsem se chodbou. Záchodové prkýnko bylo ze dřeva, a když jsem se na něj posadila, kinklalo se. Utřela jsem se, ale nespláchla, protože jsem nechtěla dělat hluk a všechny vzbudit. To by byla bezohlednost a nevychovanost a já nechtěla, aby Hank litoval, že nám pomohl.

Napriek tomu, že autorka absolútne nezvládla vyrozprávať príbeh, do toho všetkého sa v knihe snažila rozobrať aj rôzne témy ako rodičovská láska, nevera, rodinné vzťahy, či smrť. Týchto tém je v knihe omnoho viac, a preto ich čitateľ všetky nezaznamená na prvé prečítanie. Problémom je tuná to, že hoci autorka rozoberá v knihe pomerne veľa tém, ani v jednej nejde do hĺbky. Jednotlivé témy sú podané veľmi plytko, a preto si čitateľ z knihy nič neodnesie. 

Autorkin štýl písania je, dalo by sa nazvať, priemerný. Ničím čitateľa neohúri, čo je v rámci tohto žánru veľký problém. Dialógov je v knihe naozaj málo a do popredia sa skôr dostávajú rôzne popisy a myšlienky hlavnej postavy. Napriek tomu však dej plynie pomerne rýchlo a nejde tak o žiadne zdĺhavé čítanie. Čo mi však v texte veľmi prekážalo, bolo to, že pomaly každé druhé slovo je napísané caps lockom, čo už na prvý pohľad nevyzerá dobre, nie to ešte keď knihu čítate. 

Ďalším kameňom úrazu knihy sú postavy. Tie sú vykreslené veľmi zle a popri čítaní knihy je až veľmi cítiť to, že sa správajú nedôveryhodne. Najviac je to cítiť pri postave otca Dolly, ktorého monológy sú častokrát umelé a nedôveryhodné a ktorý svojim správaním už od samotného začiatku knihy vzbudzuje v čitateľovi pocit, že čosi s výletom nie je v poriadku. 

Všechno je lež je kniha, ktorá čitateľovi neponúka nič nové, nepôsobí originálne, dokonca ani nie je zaujímavá. Autorka sa v tejto knihe rozhodla vyrozprávať príbeh, ktorý absolútne nezvládla, a preto je čítanie tejto knihy viac trápenie než zážitok. Knihu hodnotím 1/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Grada
Viac o knihe sa dozviete aj kliknutím TU

Žiadne komentáre:

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.