Recenzia: Z deníku dočaskářky - Ten pes je chuligán! - Olga Minaříková

septembra 01, 2020


AUTOR: Olga Minaříková
NÁZOV: Z deníku dočaskářky
VYDAVATEĽSTVO: Cosmopolis
ROK VYDANIA: 2020
POČET STRÁN: 136

Příběhy zachráněných psů ze spolku pro opuštěná a týraná zvířata Dočasky De De psané
s notnou dávkou ironie a humoru pohledem jejich dočaskářky Olgy.
Dočaskář – to je uklízeč a analytik vyprazdňování někoho jiného, vypravěč věty „všechno už bude dobrý,“ pravidelný řidič na veterinu a ten, kdo to auto potom uklidí. Nosič, krmič, sdíleč postele, domova a vlastních nervů. Naklepávač polštářků po kastraci, detektiv pro případy „tady něco smrdí,“ zástupce bezpodmínečné lásky a pocitu „jsem tu jen pro tebe, ať se děje, co se děje“. A v neposlední řadě také plačka při loučení.
Po příchodu domů jsem zcela zřetelně slyšela, jak Čestmír zařval „všechno ti tu počůrám", a začal běhat po bytě. Někde u třicáté louže jsem přestala počítat. Zatímco ostatní dočasky začaly hlásit tulení, něžnosti a čůrání na podložky, našel si můj nový spolubydlící imaginárního kamaráda v zrcadle a začal řvát. Celý večer řval na zrcadlo a počůral mi podzimní dýni, abychom byli úplně přesní ...
Koupí této knihy pomůžete nakrmit a ošetřit opuštěné a týrané zvíře.

Téma psov sa v knihách objavuje čoraz častejšie. Či už hovoríme o skutočných príbehoch psov, ich pánoch, alebo o ľuďoch, ktorí sa dostávajú vďaka svojej práci do kontaktu s nimi. Posledný prípad vystihuje knihu Z deníku dočaskářky, ktorej autorkou je Olga Minaříková. 
Olga Minaříková je osoba, ktorá sa stará o psov z útulku do doby, kým sa im nenájde niekto, kto sa ich ujme. Svoje zážitky s týmito psíkmi autorka spísala do knihy, ktorá ponúka príbehy desiatich psov, ktorí to v živote nemali ľahké. A to bol dôvod, vďaka ktorému ma kniha zaujala a vďaka čomu som sa pustil do čítania knihy. Popravde, doteraz neviem, či som mal od samotnej knihy vysoké očakávania, každopádne kniha ma viac sklamala než prekvapila. 

Z deníku dočaskářky je kniha, v ktorej Olga Minaříková rozpráva príbehy zachránených psov zo spolku pre opustené a týrané zvieratá Dočasky De De. Príbehy písané s miernou dávkou irónie a humoru poukazujú na to, akými ťažkými situáciami si častokrát taký psík prejde. Zároveň však autorka ponúka aj druhý pohľad na vec. Aké je to starať sa o takých psov? A prečo to vlastne robí, aj keď ju to častokrát psychicky a fyzicky vyčerpáva? 

Toto je jedna z tých kníh, pred ktorej čítaním čitateľ nevie, čo od nej môže očakávať, napriek tomu, že anotácia toho odhaľuje veľa. Keď sa však do knihy pustí, už po prvých stranách vie, čo mu kniha ponúkne. 
V prípade tejto knihy autorka začína prológom, v ktorom sa čitateľovi predstavuje. Ďalej nasledujú vysvetlivky, v ktorých autorka vysvetľuje čitateľovi niektoré pojmy, ktoré sú pre ľudí pracujúcich so psami typické. A v neposlednom rade už nasledujú kapitoly, v ktorých autorka predstavuje jednotlivých psov. Na začiatku každej kapitoly sa tak čitateľ dozvie základné informácie o danom psovi – meno, vek, kde bol nájdený a aj jeho stručný popis. Samozrejme, to všetko je podané ironicky. Následne už kapitola pokračuje v denníkovej forme, kedy sa čitateľ dozvedá, čo všetko si Olga s daným psom za deň prežila a samotná kapitola končí informáciami, aký život vedie pes teraz. 

Napriek tomu, že je to kniha malých rozmerov s malým počtom strán, v konečnom dôsledku toho neponúka veľa. Hoci sa samotná kniha tvári, že čitateľovi ponúkne príbehy, ktoré ho pravdepodobne chytia za srdce a prinútia ho premýšľať nad rôznymi otázkami týkajúcimi sa útulkov či týraných psov, máločo z toho kniha reálne ponúka. Samotné príbehy sú častokrát nezaujímavé a ak už nejaký príbeh čitateľa zaujme, problémom je tu spôsob, akým je daný príbeh vyrozprávaný. Keďže autorka využíva denníkovú formu písania, častokrát sú dané zápisky krátke a nezáživné. Plusom autorkinho písania je však irónia a humor, ktoré počas toho využíva. Vďaka tomu sa tak čitateľ popri čítaní knihy častokrát aj zasmeje. 

Olga Minaříková sa však v knihe venuje aj vážnejším témam. Okrem svojich zážitkov so psami sa tuná venuje aj témam množenia psov, útulkov alebo adopcie psov. Tých tém tu však nie je veľa a ja osobne by som omnoho viac uvítal, ak by kniha bola vedená skôr takýmto štýlom, pretože práve tieto témy pridávajú knihe na hodnote a následne nútia čitateľa zamyslieť sa nad tým, čo vlastne treba spraviť pre to, aby sa to mohlo zmeniť. 

Keďže táto kniha nie je žiadnou odbornou literatúrou, vedzte, že je napísaná veľmi jednoducho, vďaka čomu sa rýchlo a dobre číta. Autorka tu výrazne pracuje s iróniou, vďaka čomu sa popri čítaní knihy častokrát zasmejete. Nenájdete tu veľa opisov, čo bude spôsobené aj tým, že to nie je typická beletria. 

Čo však čitateľa zaujme asi viac, je grafické spracovanie knihy, ktoré je nádherné, či už hovoríme o obálke alebo o vnútornom zalomení knihy. Celá kniha obsahuje množstvo ilustrácii psov, ktoré sú zároveň doplnené aj o ich reálne fotky. Kniha vďaka tomu vyzerá už na prvý pohľad pekne a zaujímavo a nie je tomu inak v momente, keď ju otvoríte. 

Z deníku dočaskářky je kniha, ktorá neurazí ani nenadchne. Je to však kniha, ktorá ponúka čitateľovi náhľad do života nielen opustených psíkov, ale aj ľudí, ktorí sa o nich starajú. Hoci samotný spôsob spracovania knihy nebol zrovna najlepší, autorka sa v knihe snaží poukázať na problémy, ktoré bezprostredne trápia túto sféru. Ďalším plusom je tu aj grafické spracovanie, ktoré je nádherné. Knihu hodnotím 3/5.
Za poskytnutie knihy ďakujem
Grada
Knihu si môžete zakúpiť kliknutím TU

Žiadne komentáre:

Ďakujem za komentár. Na každý jeden komentár sa pokúsim odpovedať čo najskôr.

Používa službu Blogger.