Recenzia: Do posledného dychu - Robert Bryndza

AUTOR: Robert Bryndza

NÁZOV: Do posledného dychu (Last Breath)

VYDAVATEĽSTVO: Cosmopolis (Bookouture)

ROK VYDANIA: 2019 (2017)

POČET STRÁN: 400

PREKLAD: Jana Kupková

Šaty nasiaknuté krvou, viečka násilne zatvorené. Tak vyzerá mŕtve dievča v kontajneri. Detektív séfinšpektor Erika Fosterová je síce na mieste nálezu ako prvá, prípad však nespadá do jej kompetencie. No ani tento fakt ju nedokáže zastaviť.

Erika sa okamžite vrhá do práce a veľmi rýchlo odhaľuje súvislosti s inou, štyri mesiace starou, nevyriešenou vraždou. Obe obete sa našli v rovnakom prostredí a zomreli tým istým spôsobom. Navyše si obe dohovorili schôdzku cez internet...

Keď za podobných okolností zmizne ďalšie dievča, musia Erika Fosterová, Mossová aj Peterson konať čo najrýchlejšie. Koľko času im zostáva, kým sadistický vraj zabije aj toto dievča?

Kto sa skrýva za falošnými profilmi na facebooku a láka naivné mladé ženy na schôdzku? A ako Erika chytí vraha, ktorý vlastne existuje len virtuálne?

Robert Bryndza. Autor, ktorý začal svoju spisovateľskú kariéru humornými románmi, je v súčasnosti považovaný za jedného z najlepších a najúspešnejších autorov detektívnych príbehov. Na konte ich má už sedem, avšak tá, ktorá to celé odštartovala, nesie názov Dievča v ľade. Autor na jej úspech naviazal knihami Nočný lov, Temné hlbiny, Do posledného dychu, Chladnokrvne a v priebehu tohto roka sa na pulty slovenských kníhkupectiev dostal zatiaľ posledný diel z tejto série – Smrtiace tajnosti. Týchto šesť kníh tvorí sériu, ktorej hlavnou postavou je Slovenka žijúca v Londýne – Erika Fosterová. Popri tejto sérii však Robert Bryndza rozbehol ďalšiu detektívnu sériu, v ktorej žiari Kate Marshall. Musím sa priznať, že do tejto série som sa ešte nepustil, avšak mám to v pláne.

Do posledného dychu je štvrtá kniha zo série s Erikou Fosterovou. Úprimne, Robert Bryndza si moju pozornosť získal už v knihe Temné hlbiny, ktorú som od neho čítal ako prvú. Postupne som sa však dostal aj k predošlým dielom tejto série, ktoré sa mi rovnako páčili, a po ich prečítaní som sa následne pustil do tejto knihy. A ako aj predchádzajúce diela, ani táto kniha ma nesklamala, ba naopak, ešte viac som si vďaka nej obľúbil autorovu tvorbu.

V štvrtom diele série s Erikou Fosterovou sa dostávame do temných zákutí Londýna. V jednej uličke je v kontajneri nájdené telo mladej ženy. Jej šaty sú nasiaknuté krvou, telo zasa posiate modrinami. Hoci sa Erika dostáva na miesto činu ako prvá, prípad nespadá pod jej kompetencie. Ani to ju však nezastaví od toho, aby prípad začala riešiť na vlastnú päsť. Postupom času Erika začína nachádzať súvislosti s nevyriešenou vraždou spred štyroch mesiacov. Keď však zmizne ďalšia žena, Erika, Mossová a Peterson budú musieť čo najrýchlejšie zasiahnuť, inak zbytočne vyhasne ďalší ľudský život.

Ako som už u Roberta Bryndzu zvyknutý, aj v prípade knihy Do posledného dychu si pre čitateľov pripravil strhujúci a nesmierne zaujímavý príbeh, ktorý si čitateľovu pozornosť získa už prvými stranami. S každou ďalšou knihou sa tak Bryndza vypracoval na autora, ktorého knihy ponúkajú nielen nevšedný príbeh, ale aj postavy či atmosféru, ktorá je pre jeho knihy typická. Toto je jedna z tých kníh, ktoré si vás získajú už od samotného začiatku a budú si vašu pozornosť držať až po koniec. Autor v nej vynikajúco pracuje s napätím, ktoré v príbehu graduje, vďaka čomu tak čitateľ dostane príbeh plný napätia, nečakaných zvratov a nevšedného rozuzlenia.

Spomínal som to už viackrát v recenziách na autorove knihy, no dovolím si to tu napísať znova. Bryndzove knihy sú typické tým, že sa v nich autor až tak nezameriava na násilie, ale viac upriamuje pozornosť na logiku a medziľudské vzťahy. V prípade tejto knihy sa to tak trocha mení. Logika a medziľudské vzťahy sú aj naďalej základmi tejto knihy, autor sa však v nej rozhodol viac pritvrdiť, a preto sa kniha začína viac podobať na severské trháky, ako sú knihy Nesba, Bjorka či Läckberg. Hoci mne osobne viac sedia knihy na štýl autorových predchádzajúcich kníh, musím sa priznať, že táto kniha sa mi nesmierne páčila. Dokonca až tak, že som ju mal prečítanú za dva dni.

Ak ste čítali nejakú knihu od Roberta Bryndzu, tak viete, že autor píše veľmi jednoducho, no napriek tomu veľmi pútavo. Jeho knihy sa veľmi dobre a rýchlo čítajú, a preto ich prečítate naozaj rýchlo. A ani kniha Do posledného dychu nie je výnimkou. Vďaka autorovým minimálnym opisom prostredia a omnoho väčším sústredením sa na dialogickosť knihy má dej rýchly spád. Kniha tak pôsobí jednoducho a je vhodná aj na oddychové čítanie.

Keď sa pozrieme na postavy, tak tie sú veľmi kvalitne vykreslené. Popri čítaní knihy tak máte pocit, že pôsobia naozaj reálne. Nie sú to žiadne ploché, či umelé postavy. Práve naopak. Svojím správaním a vlastnosťami pôsobia miestami až veľmi živo. Na autorových knihách si azda najviac cením to, že svojim postavám nedáva výlučne kladné alebo záporné vlastnosti, ale že ich navzájom kombinuje. Aj to mu dopomáha vytvoriť postavy, ktoré pôsobia ľudskejšie a vďaka ktorým sa s nimi dokáže čitateľ rýchlejšie vžiť. Ako tomu bolo aj pri iných knihách, aj v prípade Do posledného dychu sa mi najviac páčila trojica postáv Fosterová-Mossová-Peterson. Toto sú postavy, bez ktorých si už túto sériu ani neviem predstaviť.

Do posledného dychu je povinné čítanie pre všetkých fanúšikov Roberta Bryndzu. Zas a znova vynikajúco prepracovaná kniha s výbornou zápletkou, skvelo vykreslenými postavami a nečakaným rozuzlením. Knihu hodnotím 5/5.

Za poskytnutie knihy ďakujem

Knihu si môžete zakúpiť kliknutím TU.